Nezvyknem sa na tomto blogu vyjadrovať k reprezentácii, ale dnes urobím výnimku. A nebojte sa, nebudem hejtovať, aj keď by to bolo pod vplyvom pozápasových emócií očakávateľné. Bol som však veľmi milo prekvapený hrou nášho reprezentačného tímu v osemfinálovom zápase proti Anglicku. Celý zápas som sledoval s veľkým zápalom, a môžem povedať, že chlapci podali snáď ešte lepší výkon ako proti Belgicku. Lenže dopadlo to ako vždy.
Nechcem byť negatívny. Lenže štve ma, keď sa bude teraz všade písať o tom, že síce sme favorita nevyradili, ale nemáme sa za čo hanbiť, odchádzame so vztyčenými hlavami, a podobne. Naozaj nemám rád tieto reči. Na takomto podujatí sa rátajú len platné konečné výsledky, a ten náš je – vzhľadom na okolnosti – veľmi negatívny. Ak vediete v 96. minúte nad ultrafavoritom 1:0, a napokon vypadnete po predĺžení, nemožno písať pozitívne.
Naši hráči si za výkon v dnešnom zápase zaslúžia pochvalu, ale nemali by to byť ódy. Viedli sme totiž vo všetkých našich štyroch zápasoch na Eure, a vyhrali sme len raz. AJ to ešte proti Belgicku, kde pri nás stáli všetci svätí pri VAR-e. Tentoraz proti Angličanom nám sice tiež pomohol VAR, keď správne neuznal vyrovnávajúci anglický gól zo začiatku druhého polčasu. Lenže následne to hlavný rozhodca celé vykompenzoval na záver, keď Angličanom dal až 6 minút nádeje, hoci vzhľadom na priebeh druhého polčasu by aj tri minúty boli veľa.
Hlavný rozhodca dnes pískal otrasne, čo by platilo aj v prípade, keby sme postúpili. Pripomenulo mi to záver skupinového zápasu Chorvátska proti Taliansku, kde sa tiež rozhodca postaral o to, že Taliani dostali viac ako férovú porciu nadstaveného času na vyrovnanie. A vyrovnali. Našťastie, v ich prípade zaúradovala karma, a vypadli v osemfinále proti Švajčiarom.
Možno sme si aj my vybrali veľkú porciu šťastia už v skupine. Lenže za dnešný výkon sme si skrátka zaslúžili postúpiť, lenže ďalej idú Angličania. Žiaľ.
Mrzí ma, že naši reprezentanti nepredviedli v predĺžení podobný zázrak, aký ukázal minimálne dva razy Slovan ako klub v predkolách, kde aj proti veľkej presile, a nepriazni rozhodcov, dokázal v predĺžení skórovať či už proti Olympiakosu alebo Mostaru. Ale na takýto zázrak musíte mať aj šťastie pri zakončení, a to sme dnes nemali.
Našťastie, sezóna sa nekončí, ale ešte iba začína. Ako fanúšika ma teší, že sa vo veľmi dobrom svetle na turnaji ukázal Dávid Strelec i Juraj Kucka. Verím, že nám obaja pomôžu v predkolách, kde Slovan to šťastie bude veľmi potrebovať, ak chceme snívať náš sen aspoň o postupe do 4. predkola Ligy majstrov. Aby sme sa tam dostali, musíme ísť krok za krokom, a zvládnuť najskôr kľúčové prvé predkolo, ktoré absolvujeme už o necelých 10 dní.
Slovensku ďakujem za krásne emócie na turnaji EURO 2024, a teším sa na pokračovanie nádherných zážitkov v predkolách so Slovanom.