Po včerajšom zápase Slovana so Strugou ma veľmi príjemne prekvapili triezve názory pána Vladimíra Koníka, experta RTVS STVR, ktorý v pozápasovom hodnotení vyslovil niekoľko zaujímavých myšlienok. Tie by si mohli osvojiť aj ďalší televízni experti. Pán Koník totiž odmietol niektoré stále sa opakujúce frázy, ktoré v súvislosti so Slovanom počúvame často. A jeho reakcie na tieto frázy stoja za zmienku.
Prvá fráza znie, že Slovan by mal bez problémov postúpiť cez súpera typu Struga. Reakcia pána Koníka bola veľavravná:
Vladimír Koník: „Každý behá, každý bojuje. Balkánsky naturel je obdivuhodný. Oni nerešpektujú súpera. Neberú to tak, že vy ste lepší. Oni si veria tak, že oni sú vždy lepší. Slovan tam bude čakať enormne ťažký zápas, ktorý bude treba ustáť najmä mentálne, a skúsenosti tam veľmi pomôžu.“
Tieto myšlienky treba tesať do kameňa. Ja by som ešte dodal, že to nie je len o Balkáncoch, ale aj o ďalších národoch, ktoré majú futbal v krvi, a kde ho až fanaticky prežívajú. Napríklad Gruzínci, ktorí vždy boli v Slovane rozdieloví, a aj v zápasoch proti nim sme videli, že srdce a bojovnosť je častokrát viac ako len samotné futbalové umenie.
Ale so Slovanom sme už veľakrát zažili, že papierové predpoklady v predkolách veľa neznamenajú. Či už to bolo proti Nikšiču, Mostaru, prípadne proti Batumi. Ich hráči sú jednoducho fanatici, ktorí nehrajú so žiadnym prirodzeným rešpektom k súperovi. A navyše, nemajú čo stratiť. Preto sa proti nim hrá oveľa náročnejšie, a každú výhru s takýmto súperom by sme si mali vážiť.
Lenže my Slováci – najmä fanúšikovia – máme zas tendenciu súpera neuveriteľne podceňovat, a výhry v predkolách očakávame tak nejak automaticky.
Aj na to pán Koník zareagoval ešte jedným citátom, ktorý je najmä v majstrovskej vetve kvalifikácie o Ligu majstrov, veľmi dôležitý:
„Ľahký súper neexistuje, dnes je veľmi ťažké každý zápas vyhrať. Slovan musí vyriešiť osobné súboje.“
Ja by som k tomu ešte dodal, že ľahký súper v majstrovskej vetve neexistuje už aj preto, že v tejto vetve hráte vždy proti tomu najlepšiemu, čo každú krajinu reprezentuje. Tak ako my dokážeme potrápiť či predčiť veľkých favoritov (opakovane PAOK, Olympiakos, opakovane Basel, predtým YBB, ešte predtým AS Rím), tak musíme aj my očakávať, že slabší súperi potrápia či niekedy aj vyradia práve nás. Nestáva sa to často, ale musíme byť schopní prijať aj takýto vývoj.
Navyše, Slovensko nemá národný koeficient na takej úrovni, aby mohlo aspoň prvé predkolo vynechať. Slovan je jediný klub, ktorý reálne prispieva do nášho koeficientu, a preto nemôžeme v predkolách nikdy očakávať ľahkú prechádzku. Ani teraz, ani v budúcnosti!
A nakoniec sa mi veľmi páčil ešte jeden výrok pána Koníka, keď reagoval na často znejúcu kritiku voči Slovanu, že má prestarnuté mužstvo. A jeho odpoveď by bolo dobré vytetovať na čelo všetkým hejterom!
„Vo futbale nie sú starí a mladí hráči, sú dobrí a zlí hráči. A títo (starší) hráči v Slovane sú vynikajúci,“ povedal pán Koník.
To nepotrebuje ďalší komentár. Len škoda, že takýchto Koníkov nemáme viac. Či už medzi odborníkmi, medzi komentátormi, ale najmä medzi fanúšikmi!