Dnes sa odhodlám na trošku dlhšiu úvahu nad tým, aká je prestupová politika Slovana, a či je kritika na adresu klubu v tomto smere namieste… Má vôbec Slovan v otázke prestupov nejakú jednoznačne formulovanú koncepciu? Ak áno, prečo ju vedenie doteraz nekonkretizovalo?
Po dvojzápase s Haifou sa v diskusných fórach na SME/Športnet riešilo to, čo zvyčajne. Prečo Kmotrík neinvestoval peniaze do poriadnych posíl? Už je to taký evergreen. Bez ohľadu na to, koho kúpime, vždy sa objavia hlasy, že to nie je nič moc. Predsa berieme hráčov len na hosťovania “zadarmo”, a nemôžeme teda čakať zázraky.
K tomu pár poznámok…
Slovan začal brať hráčov na hosťovania s prestupovými opciami až vtedy, keď sa v klube hodnotovo presadil Vladimír Weiss st. Bolo to približne v rovnakom čase, kedy klub vyhodil športový úsek pod vedením Richarda Trutza. Pôvodný športový úsek hráčov kupoval, a častokrát za vyššie peniaze než bola ich odhadovaná kvalita a hodnota. Vladimír Weiss tento postup dlhodobo kritizoval a presadzoval najmä hosťovania s možnosťou prestupu.
Žiaľ, ani táto koncepcia sa neukázala ako príliš šťastná. Priznajme si, že pán tréner Weiss mal najšťastnejšiu ruku práve vtedy, keď do klubu prichádzal. Teda keď podpísal gruzínske duo Kankava, Kashia, keď dal dôveru Barseghjanovi, a keď jeho syn pod jeho vedením začal podávať skutočne výborné výkony. Všetci títo hráči prišli takpovediac “zadarmo”, a hrali dobre.
Lenže, potom sa ukázali aj situácie, kde nemal tréner šťastnú ruku. Náhradou za Greifa mal byť rozporuplný Adrián Chovan, ktorého si Weiss presadzoval aj vo chvíli, keď mohol Slovan získať iných brankárov, ktorých nakoniec nekúpil (napríklad ex-dunajskostredského Jedličku). Taktiež presadil príchod Mráza, a skúšal ďalších. Prakticky žiaden hráč do Slovana v tejto ére neprestúpil za hotové peniaze, všetci prišli ako voľní hráči, či na hosťovanie.
Západné tímy majú dlhšiu prípravu, väčšinou nehrajú európske poháre, prípadne nehrajú predkolá, majú teda viac času na skladanie kádra. Tým pádom je veľmi ťažké kúpiť hráča na prestup už pred sezónou z iného klubu, keďže každý klub logicky vyčkáva na čo najlepšiu ponuku od klubov zo západných líg.
Čiže aj dnes je Slovan pod paľbou za to, že nekupuje, ale podpisuje voľných hráčov. Predtým bol zas kritizovaný za to, že kupuje draho, a nepodpisuje voľných. Nedá sa vyhovieť obom stranám.
Navyše treba povedať ešte jednu dôležitú vec. Západné tímy majú dlhšiu prípravu, väčšinou nehrajú európske poháre, prípadne nehrajú predkolá, majú teda viac času na skladanie kádra. Tým pádom je veľmi ťažké kúpiť hráča na prestup už pred sezónou z iného klubu, keďže každý klub logicky vyčkáva na čo najlepšiu ponuku od klubov zo západných líg.
Situácia u nás je diametrálne odlišná. Pauza medzi koncom sezóny, a prvým predkolom novej sezóny je veľmi krátka. Medzitým je ešte reprezentačný termín. Slovan ako klub má teda minimálny čas na prípravu, a zapracovanie akýchkoľvek nových hráčov do systému. Aj tí noví hráči, čo sa zatiaľ nepresadili, môžu svoj potenciál ešte ukázať. Rovnako nie je nikde napísané, že ak by Slovan investoval 5 či 6 miliónov eur do posíl, že by prešiel napríklad cez Haifu. Haifa hrala tak efektívne, že si myslím, že by Slovan neprešiel, aj keby mal v útoku Andraža Šporara.
(Nezabúdajme, že Slovan aj so Šporarom neprešiel napríklad cez Nikšič, ale to je našťastie izolovaná udalosť.)
Kmotrík sa v tomto čase zachoval ako relatívne dobrý hospodár. Predpokladal, že do Európskej ligy či Konferenčnej ligy sa Slovan dostane aj so súčasným kádrom. Napriek tomu podpísal a dobre zaplatil niekoľkých nových hráčov (Borjan, Savvidis, Wimmer, Tolič, Blackman), a chcel kúpiť ďalších dvoch či troch odskúšaných hráčov, ale tie prestupy postupne padli. A nebolo to vinou Slovana.
O ságe Polievka či Čakvetadze je už škoda hovoriť. V hľadáčiku bol aj žilinský Kaprálik, ktorého však Žilina odmietla predať či hosťovať Slovanu, a radšej ho poslala prakticky zadarmo na hosťovanie do Poľska. A nezabúdajme, že ani návrat Strelca nebol zadarmo, hoci v tomto prípade je to veľmi riskantná stávka. Ale aspoň tu Dávid chce hrať, čo je príjemná zmena v jeho uvažovaní.
Inak ale Slovan pri prestupoch žiaľ naráža na realitu, že pre mnohých hráčov, ktorých má vyhliadnutých nie je Slovensko priorita. Prípadne sa deje to, že slovenské kluby radšej pošlú svojich nadpriemerných hráčov za drobné do Poľska, než by ich predali za lepšie peniaze Slovanu…
Pre mňa bude rozhodujúce, ako Kmotrík naloží s touto sezónou. Pokojne, nech hrajú Konferenčnú ligu, určite v nej nahrajú do koeficientu viac ako v skupine EL. Zároveň môžu doplniť káder v zime, keď by sa mohli posilniť systémovo. Dovtedy musíme len dúfať, že na jeseň nahráme nadpriemerný počet bodov do koeficientu aj so súčasným kádrom.
Minulú sezónu v Európe zrejme neprekonáme, tá bola mimoriadne úspešná. Ale verím, že nahráme viac bodov ako rok predtým.
Kmotrík sa v tomto čase zachoval ako relatívne dobrý hospodár. Predpokladal, že do Európskej ligy či Konferenčnej ligy sa Slovan dostane aj so súčasným kádrom. Napriek tomu podpísal a dobre zaplatil niekoľkých nových hráčov (Borjan, Savvidis, Wimmer, Tolič, Blackman), a chcel kúpiť ďalších dvoch či troch odskúšaných hráčov, ale tie prestupy postupne padli. A nebolo to vinou Slovana.