Slovan postúpil do štvrtého predkola Ligy majstrov. Cyperský legendárny klub APOEL FC dokázal vyradiť bez inkasovaného gólu. V odvete sme síce mali aj veľký kus šťastia, najmä v prvom polčase, ale z pohľadu celého dvojzápasu je náš postup úplne zaslúžený.
Myslím, že k priebehu zápasu netreba príliš veľa hovoriť, dôležitý je výsledok, a náš postup. Preto tu len doplním to, čo som už vložil do jedného z diskusných fór.
Veľmi sa teším z nášho postupu! Musím priznať, že som v to tajne dúfal, ale bál som sa to vysloviť. Aj preto som minulý týždeň nevydal žiadny text k našej výhre 2:0 v prvom zápase. Som poverčivý, nechcel som sa nechať uniesť radostnými myšlienkami. Ešte nás čakal druhý zápas, a teda výsledok 2:0 bol akoby polčasový. Vedel som však, že na Cypre to bude peklo. Herné i klimatické.
Ešte priznám, že po minulotýždňovom prenádhernom Makovom druhom góle som bol veľmi optimistický. Veril som, že môžeme reálne postúpiť. Lenže, aj z nedávnej minulosti vieme, že náskok o dva góly stále nemusí proti veľmi skúsenému a ostrieľanému súperovi stačiť. Nezabúdajme, že APOEL je donedávna pravidelný účastník skupinovej fázy Ligy majstrov a Európskej ligy. Nie je to žiadny futbalový trpaslík, ako naznačujú hejteri v diskusiách.
Odporúčam aj druhý dnešný text:
Cyperská pýcha a následná sebaľútosť po vypadnutí so Slovanom
O to viac si tento postup vážim, keďže pred odvetou bolo všetko otvorené. Aj keď vediete o dva góly, nemusí to nič znamenať. Stačí si spomenúť na naše pamätné osemfinále EKL proti Bazileju. A tiež na dvojzápas z roku 2019 proti PAOK Solún, kde sme tiež viedli celkovo už o dva góly, lenže súper napokon výsledok otočil, a bol len kúsok od toho, aby nás podľa starých pohárových pravidiel vyradil!
Keď nás včera hráči APOEL-u v domácej odvete točili v prvom polčase ako na kolotoči, nebolo mi všetko jedno… Dúfal som však, že aspoň do polčasu udržíme bezgólový stav. Podarilo sa.
V druhom polčase som odrátaval päťminútovky. Nech nedostaneme gól aspoň do 60. minúty. Potom do 65. minúty. A keď bolo 0:0 aj v 70. minúte, už som veril, že to dáme, a postúpime. Navyše, aj my sme mali tri čisté gólové šance. Strelec, Mak, Bajrič – minimálne jedna z týchto šancí sa mala skončiť gólom.
Lenže uznajme, že skórovať mohli aj domáci. V prvom polčase sme mali naozaj šťastie, že bol v prestávke stav 0:0. Hráči APOEL-u potom už viditeľne znervózneli, a v posledných zhruba 20-30 minútach svoje príležitosti riešili zbrklo, obvykle nepresnými strelami z väčšej vzdialenosti.
Napokon sme v oboch zápasoch nedostali ani jeden gól! Za to patrí ohromná vďaka celému tímu a najmä Dominikovi Takáčovi! Aj vďaka jeho úžasným zákrokom je náš postup úplne zaslúžený. Ktokoľvek si spätne pozrie výsledky oboch zápasov (2:0 a 0:0), musí dôjsť k záveru, že lepším z tejto dvojice bol náš SLOVAN!
Poznámka: Ilustračný obrázok k tomuto článku vygenerovala umelá inteligencia.